Chorvátsko

Oficiálny názov:

Chorvátska republika

Rozloha:

56 542 km2

Rozloha teritoriálního mora:

31 067 km2

Obyvateľstvo:

4 784 656

Hustota zaľudnenia:

84 ludí na km2

Hlavné mesto:

Záhreb

Politický systém:

Republika

Mena:

1 kuna = 100 lip

Jazyk:

Chorvátština

Náboženstvo:

77% rímski katolíci, 11% pravoslávni, 12% muslimové

Podnebie:

 

Mierne kontinentálne na severe s dažďami  po celý rok, stredomorské na juhu so suchým letom, priemerná teplota v Záhrebe od 0oC v januári do 22oC v júli

Najväčšia hora:

 

Triglav (1913 m n. m.)

Najdlšia rieeka:

Sáva (940 km – v zemi 610 km)


Chorvátsko sa nachádza v južnej časti Balkánskeho polostrova. Jeho brehy sú obmývané  Jadranským morom. Hraničí so Slovinskom, Maďarskom, Srbskom, Bosnou a Hercegovinou, Čiernou Horou, pri morskej hranici s Talianskom, Slovinskom a Čiernou  Horou. Dalmáciou  je označovaná  časť Jadranského pobrežia, ktoré sa tiahne  sa po dĺžke 1000 km od ostrova Pag k mestu Dubrovník. Chorvátsko patrí medzi turisticky najpopulárnejšiu zem. Je povestné krištáľovo čistým morom a nekonečnými zákutiami plnými zelene. Pobrežie je lemované  viac než 1200 ostrovmi. Charakteristické sú romantické zálivy s krásnymi plážami, malebná architektúra, píniové a borovicové háje a dobrosrdečné, pohostinné obyvateľstvo. Počet ostrovov, ostrovčekov, hrebeňov a útesov: 1185; najväčšie ostrovy Krk a Cres; 67 ostrovov je  osídlených. 

Obyvatelstvo

Chorvátsko má 4,8 miliónov obyvateľov, z toho Chorváti predstavujú 78 %. Veľký počet Chorvátov žije mimo Chorvátskej republiky v dôsledku neustálej emigrácie od 19. stor. po súčasnosť. Dôvody emigrácie boli vždy predovšetkým sociálne, prípadne politické. Predpokladá sa, že len v západnej Európe žije asi milión Chorvátov , mimo Európy žije  podľa odhadov 3 milióny Chorvátov (vrátane potomkov). Na území Chorvátskej republiky žijú  ďalej tieto menšiny: Srbi ( najpočetnejšia ), Bosňania, Slovinci, Taliani, Česi, Slováci, Maďari. Republika je rozdelená na 21 krajov  ( žúp ). Úradným jazykom je chorvátština, ktorá sa píše latinkou.

Hlavné mesto

Hlavným a najväčším mestom Chorvátska je Záhreb (Zagreb ) s 779 tis. obyv. Záhreb je hospodárskym, dopravným, kultúrnym a vedeckým strediskom zeme, je národným symbolom štátu. 

Štátne zriadenie a štátne symboly

Chorvátska republika je moderný demokratický štát s ústavou z decembra 1990. Svoju štátoprávnu tradíciu odvodzuje od stredovekého chorvátskeho kniežactva a kráľovstva  (9. - 12. stor.).


Štátnu zvrchovanosť symbolizuje štátny znak, štátna vlajka a štátna hymna. Štátny znak tvorí štít so šachovnicou  25 bielych a červených  polí; v štylizovanej korune  nad ňou  je päť malých štítov s historickými erbmi: so starým chorvátskym erbom, erbom Dubrovníckej republiky, Dalmácie, Istrie a Slavónie.


Štátnu  vlajku tvoria tri vodorovné pruhy - červený, biely a modrý, uprostred vlajky je chorvátsky štátny znak. Červeno-bielo-modré pruhy sú dedičstvom revolúcie v roku 1848.


Štátna  hymna je Lijepa naša domovino (Krásna naša vlasť). Jej text napísal básnik A. Mihanović, zhudobnená bola v r. 1846 pravdepodobne J. Runjaninem. Status hymny síce získala až v r. 1974, ale už od svojho vzniku bola celonárodným chorvátskym symbolom.


Chorváti často miesto slova hymna používajú citovo zafarbené prvé dve slová hymny, teda Lijepa naša. 

Chorvátské štátne sviatky

Štátom  uznané sviatky sú v Chorvátsku tieto dni: :

•    l. január - Nový rok 
•    Veľkonočná nedeľa a pondelok ( pohyblivé ) 
•    l. máj – Sviatok  práce
•    Božie telo ( pohyblivý ) 
•    30. máj - Deň Chorvátskeho snemu ( pracovný deň ) 
•    22. jún  – Deň boja proti fašizmu
•    25. jún – Deň štátnosti Republiky Chorvátsko
•    5. august – Deň víťazstva a vďakyvzdania vlasti 
•    15. august  -  Nanebovzatie Panny Márie  
•    8. október – Deň  nezávislosti ( pracovný deň ) 
•    1. november – Pamiatka zosnulých 
•    25. a 26. december – Vianočné sviatky  


Iba pre pravoslávnych občanov je sviatočným dňom, a tiež aj dňom pracovného pokoja 7. január, iba pre moslimských veriacich je pohyblivý sviatok bajrám, v polovici marca, iba pre židovských veriacich je tiež pohyblivý sviatok Jom Kippur a Roš hašama v októbri. 

Okrem týchto sviatkov sa oslavujú a sú aj dňom pracovného pokoja niektoré ďalšie miestne pamätné dni, ako napr. v Dubrovníku sviatok dubrovníckeho patróna sv. Blažeja ( Sveti Vlaho ) – 2. januára.

Doklady, clo, predpisy

Cestovné doklady

Turisti potrebujú  platný cestovný pas, deti  musia mať vlastný  pas, alebo  musia byť zaznamenané v pase  jedného z rodičov. Chorvátske orgány požadujú, aby platnosť cestovného dokladu bola minimálne na dobu pobytu na území Chorvátska.
V prípade, že je Váš pobyt v Chorvátsku kratší ako 90 dní ( 3 mesiace ), postačí Vám cestovný pas. Občania Slovenska môžu štátnu hranicu Chorvátska  prechádzať aj s platným občianskym preukazom, vyplýva to z vyhlášky chorvátskej vlády od 1. júna 2004.

Riadenie auta Pri ceste autom je potrebné mať vodičský preukaz, doklady od vozidla a ďalej zelenú kartu. Vízum nie je potrebné. 
Rýchlostné limity
: V obci do 50 km/h, mimo obce 80 km/h, na diaľniciach 130 km/h.

Povolené množstvo alkoholu v krvi -po novom 0,0 promile. Polícia môže zadržať cudzincovi pas na 48 hodín alebo dokiaľ nezaplatí pokutu (až 2000 eur alebo 60 dní verejnoprospešných prác), alebo do rozhodnutia súdu. Pokiaľ cudzinec spácha dopravný priestupok, pre ktorý mu môže byť zadržaný VP, je mu to zapísané do VP vr. časového obdobia, počas ktorého nesmie v Chorvátsku viesť motorové vozidlo. Vodičom, ktorí mali pozitívny test na alkohol v krvi, je zadržaný VP. Pokiaľ vodič napriek tomu pokračuje v jazde, môže mu byť vozidlo zadržané.

Colné a devízové predpisy

Bez cla sa vyváža a dováža 200 ks cigariet, 50 cigár, 1 liter liehovín, 1 liter vína, 3 litre piva,   3 kilogramy kávy na osobu. Cennejšie  profesionálne vybavenie (fotoaparáty, videokamery, športové vybavenie atd.) je nutné ústne deklarovať. Vrátenie DPH platí pre cudzincov pri nákupe tovaru v hodnote vyššej ako 500 kún s potvrdením na formulári Tax-cheque pri vycestovaní z krajiny.

Jadranské more

Jadran leží medzi Balkánskym a Apeninským polostrovom a má plochu takmer 140 tis. km2. Časť, ktorá patrí Chorvátsku je jeho východným pobrežím, ktoré sa tiahne od Privlaka na juhu až po mys Savudrija na západe, vrátane všetkých ostrovov. Je to jedinečné miesto v Európe pre plavby motorovými a pretekárskymi člny a tiež jachtami. Chorvátsko je právom nazývané krajinou ostrovov, pretože ich má okolo pobrežia viac ako tisíc a každý z nich je iný. Prvý výlet na pobreží Jadranu a jeho ostrovy je cestou do neznáma a každý ďalší výlet je návštevou rodinné krásy tejto krajiny, zakaždým iné a berúce dych.


Hĺbka
V oblasti Istria je Jadran najviac plytký, kde hĺbka väčšinou neprekračuje 50 m. Od Puly sa morské dno mierne prehlbuje a vytvára dlhú úžľabiny - Jabucka kotlina, ktorá sa tiahne od Žirje smerom k Taliansku. Najväčšia hĺbka je tu asi 240 m. Od Jabucké kotliny sa dno zdvíha k útesom Palgruza, kde dosahuje hĺbku 130 m. Smerom na juh morské dno strmo klesá smerom k Južnojadraska dolina, kde je najhlbšia zmeraná hĺbka okolo 1300 m.

Príliv a odliv Na Jadrane nie je príliš veľký rozdiel medzi hladinou pri prílivu a odlivu. V južnej časti je rozdiel okolo 40 cm a v severnej hlavne v Istrii okolo jedného metra. V úzkych kanáloch alebo zátokách môže príliv mohutne narastať vďaka vetru Jugo vanúcemu od mora. Tento jav je charakteristický pre široké a hlboké zálivy na južnom Jadrane.


Morské prúdy Morské prúdy vznikajú v dôsledku vetra, rozdielu tlaku, teploty a slanosti morskej vody. Podľa ich smeru rozlišujeme horizontálne a vertikálne. Objavujú sa aj spodné prúdy, ktoré sú výsledkom pohybu morskej vody z teplejších oblastí do studených, v priebehu ktorých sa hladina ochladzuje a klesá k morskému dnu. Morské prúdy na Jadrane sú však len slabo pozorovateľné, ich rýchlosť kolíše v závislosti na oblastiach, ale tiež na ročnom období. Priemerná rýchlosť prúdov je okolo pol uzla, ale môžu dosahovať aj štyroch uzlov.

Slanosť mora Slanosť mora je určovaná celkovým obsahom soli na kilogram morskej vody. Priemerná slanosť jadrane je 38,3 gramu soli na kilogram. V severnej časti Jadranu je slanosť nepatrne menší vďaka prítokom sladkej vody.

Teplota mora Na Jadrane dochádza k veľkým výkyvom teploty morskej hladiny. Priemerná ročná teplota je 11 ° C. V zimnom období však klesá až k 7 ° C a občas aj nižšie. Na jar sa more otepľuje a priemerná teplota stúpa k 18 ° C. V lete priemerná teplota dosahuje od 22 do 25 ° C a v južnej časti a na Istrii dokonca aj 27 ° C. Najteplejšie je more v auguste. V Jadranskom mori sú veľmi dobre rozoznateľné teplotné vrstvy, a to najmä v lete. Prvá teplotná vrstva je do hĺbky 3-5 metrov pod hladinou. Ďalšie okolo 12 metrov a ďalšie okolo 18 metrov. V hĺbke väčšej ako 30 metrov je väčšinou konštantná teplota po celý rok.

Čistota a ekológia Jandran patrí k najčistejším regiónom z oblasti Stredozemného mora. Kvalita vody je pravidelne kontrolovaná a celé pobrežie (až na malé výnimky) vyhovuje požiadavkám na čistotu vody pre kúpanie. Pretrvávajúcim problémom je však v mnohých letoviskách vyústenia kanalizácie priamo do mora, čo môže spôsobiť znečistenie. Tento problém je však urýchlene riešený výstavbou čističiek odpadových vôd, čo je v súčasnej dobe jedna z hlavných priorít.

Vietor

Bóra - najznámejším vetrom na Jadrane je bóra, ktorá vyniká svojou silou. Tento chladný vietor dosahujúci sily orkánu veje z pevniny smerom na more kde naráža na teplý vzduch. Ak sa dostane na voľné more, kde mu neprekážajú ostrovy dokáže vytvoriť vlny vysoké až 3 metre, ktoré môžu často meniť svoj smer a sú o to nebezpečnejšie. Ďalšie nebezpečenstvo Bory je v tom, že prichádza nečakane a jej príchode nič nenasvedčuje. Častejšie sa bóra vyskytuje na severe a hlavne v zimnom období, kedy môže trvať aj niekoľko dní. V lete býva slabšie a trvá mnohokrát len niekoľko hodín.


Jugo - je ďalším nebezpečným vetrom, ktorý vanie pozdĺž pobrežia Jadranu od juhu. Prináša mraky, dážď a niekedy aj piesočné mraky z Afriky. V lete trvá jugo iba niekoľko dní, v zime i týždňov. Jugo vytvára široké a vysoké vlny, ktoré dosahujú niekedy aj štyroch metrov. Hlavne na severe chorvátskeho pobrežia spôsobuje značné vlnobitie a vodné kvapky z vĺn sa vďaka vetru dostávajú aj ďaleko od brehu a prekysličuje, zvlhčujú a jodizují vzduch, čo je veľmi prospešné pre ľudské zdravie.


Mistral - tento vietor majú v obľube najmä jachtári. Prináša totiž dobré počasie a vanie od severozápadu. Tento vietor nedvíha vlny a často fúka v pravidelných denných intervaloch aj niekoľko dní za sebou. Tento vietor sa väčšinou nevyskytuje v zimných mesiacoch a viac sa prejavuje v južnej časti Jadranu.